sobota - 7. december 2019 - Ambróz

Pôstna aktivita 2014

Napísal: Milan Prídavok | 13. apríla 2014

Siedmy týždeň:

Siedmou bolesťou Panny Márie bolo uloženie Ježišovho tela do hrobu. Všetci evanjelisti píšu o Ježišovom pochovávaní, ale ani jeden nespomína pri pohrebe Ježišovu Matku Pannu Máriu. Nepovažovali to za potrebné, lebo jej prítomnosť bola samozrejmosťou. Veď ona ho prijíma z kríža, odovzdáva ho mužom, aby ho zavinuli do čistého plátna a uložili do hrobu. Pri Ježišovom pochovávaní nezostalo veľa ľudí, len zopár, ktorí veľmi milovali Ježiša. Medzi nimi vyniká Mária. Sprevádza svojho syna až do konca.

Toto je bolesť z odlúčenia od milovaného človeka. I v našom živote sú bolestné odlúčenia; niektoré sú do času, niektoré definitívne, napríklad smrť. Je vecou viery prijať fakt, že ani smrťou sa život, a teda ani naše vzťahy nekončia, ale iba sa mení ich podoba. A my sa raz znova stretneme. Mária o tejto skutočnosti bola pevne presvedčená. Preto ani pri zapečatenom hrobe nestrácala nádej. Ba mohli by sme povedať, že bola snáď jediná, ktorá neverila, že hrob má v živote jej Syna posledné slovo. Preto správa o zmŕtvychvstaní ju sotva prekvapila. Toto je lekcia aj pre nás: smrť nie je koniec, smrť je začiatok. A preto žijeme náš život v nádeji.

Našou úlohou na posledný týždeň bude modlitba za zosnulých. Nezabúdajme na našich blízkych, ktorí už nie sú na tomto svete. Každý deň sa modlime za niekoho zo svojej rodiny alebo zo svojich známych.

Šiesty týždeň:

Šiestu bolesť Panna Mária prežívala, keď jej dali do náručia mŕtveho Ježiša. Mária, Ježišova Matka, ostala pri kríži až do Ježišovej smrti. Bola tam i vtedy, keď vojak prebodol Ježišovo srdce. A keď skladajú telo mŕtveho Ježiša z kríža, ona je prvá, ktorá sa k nemu vinie, objíma a berie do náručia. Je pri ňom blízko srdcom i telom. Mária drží v náručí Ježišovo mŕtve telo.

Toto bola bolesť zo smrti milovaného človeka. Mária prežívala najväčšiu stratu svojho života.

Človek sa v živote musí vyrovnávať s mnohými stratami. Musí sa vedieť naučiť aj niečoho dobrovoľne zriekať. Musíme odumierať veciam a naviazanostiam. A to preto, aby sa v nás mohol lepšie a v plnšej miere rozvinúť život.

Naša úloha na ďalší pôstny týždeň bude vedieť sa podeliť s inými. Vedieť si niečo odoprieť a rozdeliť sa. Opäť to ako sa vám to darilo splniť, napíšte na srdiečka.

 

Piaty týždeň:

Piatu bolesť Panna Mária prežívala pri Ježišovom kríži. Evanjelista Ján uvádza, že pri Ježišovom kríži stála jeho matka. Mária stojí vedľa kríža a trpí. Ježiš musí dokončiť svoje dielo obety za ľudstvo. Ježiš veľmi trpel a Mária nemohla, čo ako by bola chcela, urobiť úplne nič.

Podobná situácia sa v našom živote odohráva, keď vidíme trpieť svojho blízkeho: telesne alebo duševne. Vidíme jeho bolesť, trápenie, a nemôžeme pomôcť; iba sa prizerať. Čo však pomôže, je aj obyčajná prítomnosť, ako v prípade Márie a Ježiša.

Úlohou na ďalší pôstny týždeň bude navštíviť chorého, starého alebo opusteného človeka. Ak sa nám to nepodarí každý deň, skúsme len tak niekomu zo svojich blízkych urobiť niečím radosť.

 

Štvrtý týždeň:

Štvrtú bolesť Panna Mária prežívala, keď videla svojho Syna na krížovej ceste. Ježiš vyčerpaný nepredstaviteľnou bolesťou sa potáca, a tí, ktorým je zverená úloha priviesť ho na Kalváriu a ukrižovať, hľadajú niekoho, kto by mu pomohol, aby nezomrel skôr, ako ho ukrižujú. Mária je tam, kde Ježiš trpí. Dostáva sa do jeho blízkosti. V  istej chvíli sa stretávajú pohľady Márie a Ježiša. Ona akoby nechcela uveriť, čo môže spôsobiť ľudská zloba a  hriech. Mária pocíti vo svojom srdci takú bolesť, akú doteraz nepoznala.

Panna Mária bola vždy blízko pri Ježišovi aj v dobrom aj v zlom. Tak ako každá dobrá matka.

Počas tohto týždňa sa chceme učiť od Panny Márie byť so svojimi priateľmi v dobrom aj zlom.

Minulý týždeň sme sa snažili poslúchať a urobiť to, čo od nás niekto žiadal. Tento týždeň chceme vziať iniciatívu do našich a nečakať kým mi niekto povie, čo mám urobiť, ale budem sa snažiť sám od seba pomôcť. Úlohou na tento týždeň bude pomáhať svojim blízkym. Vedieť sa obetovať tým, že pomôžem. V domácnosti, v škole, medzi kamarátmi…

 

Tretí týždeň:

Po návrate z Egypta sa Svätá rodina usadila v Nazarete. Tam ubiehal ich pozemský život, skrytý pred svetom. Určite bol napĺňaný modlitbou, prácou a obetou.

Tretia bolesť Panny Márie je spojená so stratením sa Ježiša v chráme. Keď má Ježiš dvanásť rokov, ide spolu s rodičmi na veľkonočné sviatky do Jeruzalema. Ježiš vchádza do chrámu ako jeden z mnohých. Po sviatkoch sa vracajú v sprievode domov tak, ako

to bolo vtedy zvykom. Mária s Jozefom zistia, že Ježiš v  sprievode nie je. Po troch dňoch hľadania ho nájdu v  chráme. Na otázku Márie Ježiš odpovedá: „Prečo ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že mám byť v dome svojho Otca?“ Márii sa tieto slová vryjú hlboko do srdca a ešte neraz sa  k nim vráti.

Na prvý pohľad sa mám to môže zdať od Ježiša ako prejav neposlušnosti voči Jozefovi a Márii. Ako niečo nezodpovedné, takto sa stratiť a nechať rodičov strachovať sa o neho. Išlo však o jeho vzťah k skutočnému Otcovi, teda k Bohu. Jemu bol vo všetkom poslušný až po smrť na kríži. Vo všetkom plnil to, čo od neho chcel Boh.

Naša úloha na ďalší pôstny týždeň bude ochotne počúvať rodičov, starých rodičov a učiteľov.

Ako sa vám to darilo, napíšte na srdce a o týždeň ho doneste do pripraveného košíka.

 

Druhý týždeň:

Druhú bolesť Panna Mária prežívala, keď musela s malým Ježišom utiecť do Egypta, lebo Herodes ho chcel zabiť. Musela sa strachovať o život svojho dieťaťa.
Každý človek sa snaží vyhýbať nebezpečenstvu a utiecť pre ním. Musí to platiť aj v duchovnej oblasti. Najväčším nebezpečenstvom pre našu dušu je hriech.

Prvým stupňom k spáchaniu hriechu je pokušenie. Človek by sa s pokušením nikdy nemal zahrávať, ale čím skôr utiecť, aby pokušenie nezosilnelo natoľko, že mu podľahneme.

Tento pôstny týždeň sa chceme cvičiť v boji proti pokušeniam. Chceme si posilňovať svoju vôľu. Najlepším tréningom na posilňovanie vôle je odriekanie. Každý deň v tomto týždni sa niečoho zrieknem, aby som takto posilnil svoju vôľu, aby lepšie odolávala pokušeniam.

To, čoho ste sa zriekli napíšte na srdiečko a v nedeľu dajte do košíka pri oltári.

 

Úvodný text

Najväčšie sviatky našej kresťanskej viery sú veľkonočné sviatky, kedy si pripomíname zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Tomu všetkému predchádzalo jeho utrpenie, ktorým zobral na seba naše hriechy. Utrpenie a smrť Pána Ježiša má pre nás nekonečnú cenu. Práve nad Ježišovým utrpením viac rozmýšľame počas pôstneho obdobia, ktoré práve začína. Okrem toho sa sami snažíme konať skutky pokánia, to znamená, že chceme sa odvrátiť od svojich zlých skutkov a priblížiť sa k Bohu.

Tento rok je rokom Sedembolestnej Panny Márie. Preto popri Ježišovom utrpení chceme cez pôst uvažovať aj nad Máriinými bolesťami.

Ježiš aj Mária sú pre nás vzormi na ceste nášho osobného dozrievania. Cez toto pôstne obdobie by sme sa nimi chceli nechať inšpirovať, aby sme sa zdokonalili v našom kresťanskom živote. Každý týždeň si predstavíme jednu bolesť Panny Márie a dáme si úlohu ako by sme mohli pracovať na náprave svojich nedokonalostí. Pomôckou nám bude naše pôstne plátno, ktoré sa cez pôst bude nachádzať na hlavnom oltári.

Symbolom našich snažení bude srdce. Ono bude vyjadrovať našu lásku k Bohu. Pred oltárom bude pripravený košíček, do ktorého môžete vložiť podpísané srdce, do ktorého napíšete ako ste splnili úlohu, ktorá bola na ten, ktorý týždeň zadaná. Srdce si môžete vyrobiť podľa svojej predstavy. Splnenie úlohy treba popísať, čo najpresnejšie, aby sme najsnaživejších, potom mohli odmeniť. Nová bolesť Panny Márie a nová úloha budú predstavené vždy v nedeľu. V nedeľu treba priniesť aj srdcia naznačujúce naše snahy o úprimný vzťah k Pánovi Ježišovi.

Keďže bolestí Panny Márie je sedem a nedieľ v pôste len šesť, začíname už dnes na Popolcovú stredu. Na tento prvý, skrátený pôstny týždeň máme pred sebou prvú bolesť Panny Márie a to Simeonovu predpoveď Máriinho utrpenia.

Po štyridsiatich dňoch od narodenia Ježiša, prichádza Panna Mária do chrámu, aby sa očistila, ako to predpisoval Mojžišov zákon. Zároveň prichádza obetovať a zasvätiť Pánovi svojho syna. V chráme je prítomný i staručký Simeon, skrze ktorého prehovoril Duch Svätý. Prvá časť jeho reči je radostná, ale v slovách adresovaných Márii hovorí, že jej dušu prenikne meč. V týchto slovách sa skrýva Máriina celoživotná bolesť, ktorú bude postupne spoznávať v rôznych podobách.

Mária je pre nás i pre všetkých, ktorí ju nasledujú, veľkým vzorom a ukazuje nám, ako prijímať bolesť i ako ju obetovať. Skrze bolesť – jej prijatie a obetovanie – si nás Boh postupne vychováva. Panna Mária je nám vzorom v prijímaní Božej vôle a učí i nás, ako máme podriaďovať svoje úmysly Božím úmyslom. Niektorí z nás sa viac utiekajú k Bohu počas radostí a ďakujú za ne a počas bolesti si myslia, že Boh na nich zabudol. Iní práve počas bolesti si primknú k Bohu a prosia o pomoc a počas radosti nepotrebujú Boha, zabudnú na jeho požehnanie a priazeň.

Našou úlohou počas prvých dní pôstu bude nájsť si viac času na návštevu kostola (svätá omša, pobožnosť krížovej cesty) a na osobnú modlitbu, v ktorej poďakujem Bohu za všetko dobré i ťažké, čo ma v živote postretlo a poprosím ho o pomoc do ďalších dní.

© 2017 - Rímskokatolícka cirkev, farnosť sv. Alžbety - Oravské Veselé