Medzi prvých ctiteľov Božského Srdca patrila Margita Mária Alacoque. Narodila sa v Lautecour na východe Francúzska. Pán Boh mal s ňou veľké plány, aj napriek tomu, že bola trochu pomalá a ťarbavá. Postupne u nej začali mystické zážitky a zjavenia. Spomedzi všetkých zjavení boli tieto štyri najvýznamnejšie.
Pri prvom zjavení z roku 1673 jej Pán Ježiš povedal: „Moje Božské Srdce tak veľmi miluje ľudí, že už nemôže udržať plamene svojej horúcej lásky, ale si žiada, aby sa čo najviac rozšírili. Treba, aby sa pokladmi skrytými v ňom obohatil svet. Túto cenu bohatstva odhaľujem pred tebou - ono obsahuje milosti potrebné na svätý život a na večnú spásu, aby som ľudí zachránil od priepasti zatratenia. Nehľadím na tvoju nehodnosť a nevedomosť, ale vyvolil som si ťa na uskutočnenie tohto zámeru, aby sa tým jasnejšie ukázalo, že všetko robím ja sám."
Druhé zjavenie z roku 1674 opisuje nasledovne: „Videla som Božské Srdce v oslňujúcom lesku, žiariace ako slnko, priezračné ako krištáľ. Bolo ovinuté tŕňovou korunou a nad ním bol kríž. Tŕnie okolo Srdca znamenajú hriechy ľudstva, kríž znamená trpkosti, ktoré jeho Srdce muselo znášať od prvej chvíle svojho pozemského života."
V piatok po sviatku Božieho tela mala tretie zjavenie. Pán Ježiš sa jej zjavil so žiariacimi piatimi ranami, v hrudi uvidela jeho Srdce, z ktorého vychádzali pramene. „Keby mi ľudia aspoň trošku splácali lásku láskou, zdalo by sa mi všetko, čo som pre nich urobil, len nepatrným.“ Pán Ježiš bol veľmi smutný, lebo ľudia boli neúctiví a nevďační za jeho lásku. Zdôraznil potrebu sv. prijímania tak často, ako to je možné, hlavne na prvé piatky v mesiaci. Zároveň ju požiadal, aby sa každý štvrtok pred prvým piatkom jednu hodinu modlila na pamiatku jeho smrteľnej úzkosti v noci pred utrpením.
Posledným významným zjavením sa konalo v oktáve Božieho tela. Pán Ježiš sa Margite zdôveril s veľkou bolesťou v podobe neúcty k jeho Srdcu a svätokrádežami, predovšetkým zasvätené osoby. Zároveň od nej chcel, aby bol zavedený osobitný sviatok k jeho Srdcu – v piatok po oktáve Božieho tela.
Margita zomrela v roku 1690, nedožila sa zavedenia sviatku. Sviatok k Božskému Srdcu bol zavedený pápežom Klementom XIII v roku 1765 v Poľsku. Úcta k Ježišovmu Srdcu sa po celom svete rozšírila až v roku 1856 zásluhou pápeža Pia IX.
Božské Srdce dalo ľuďom 12 prisľúbení, ktoré dosiahnu ctitelia Božského Srdca:
- Všetky milosti potrebné ich stavu,
- pokoj v rodinách,
- potechu vo všetkých protivenstvách,
- ochranu v živote, ale osobitne v hodine smrti,
- požehnanie na všetky podujatia,
- žriedlo a nekonečné more milosrdenstva v Božskom Srdci pre hriešnikov,
- horlivosť vlažným dušiam,
- horlivým dušiam pokrok v dokonalosti,
- požehnanie domov, v ktorých uctievajú obraz Božského Srdca,
- kňazom milosť pri práci na spáse duší,
- tým, čo rozširujú pobožnosť Božského Srdca, istotu, že budú zapísaní v samotnom Srdci Ježišovom,
- sľubujem v prehojnom milosrdenstve svojho Srdca, že tým, čo si vykonajú pobožnosť deväť po sebe nasledujúcich prvých piatkov, dám milosť kajúcnosti, že nezomrú bez mojej, milosti ani bez prijatia sviatostí a moje Srdce im bude bezpečným útočiskom v hodine smrti [1].
Svedectvo úcty k Božskému Srdcu
Jedného dňa – rozpráva páter T. D. – zavolali ma k chorému. Bolo to v piatok, ktorý je osobitne zasvätený Božskému Srdcu. Našiel som na biednom ležisku, na slame, človeka asi 40 – 50 ročného. Od šiestich mesiacov celkom ochromel. Okrem toho hnisal mu chrbát a boky. Chudák ležal v bolestných ranách čo pripomínali Božského Trpiteľa. K tomu bol opustený, bez dostatočnej opatery, lebo jeho jediná 20 ročná dcéra musela hrdlačiť od rána do noci mimo domu, aby zarobila na každodenný chlebík.
Sám bol, keď som ho prišiel zaopatriť. A veľmi ma prekvapila nielen jeho trpezlivosť, ale aj – šťastie a spokojnosť, čo mu žiarila z tváre.
Ale akože je to možné – pýtam sa ho – že ste pri toľkých bolestiach taký spokojný?
Chorý len mihol očami – veď prstami nemohol pohybovať – na pekný obraz Srdca Ježišovho a Srdca Panny Márie v peknom ráme. Dozaista si odtrhol od úst, keď ho kupoval.
„Pozrite sa, velebný pane, odtiaľ moja potecha! Keď na mňa prichodia neznesiteľné bolesti, pozriem na Srdce Ježišovo a potom zas na Srdce Bohorodičky a hovorím si: Tí viac trpeli ako ty a boli nevinní, kým ty si veľa zhrešil. Vtedy sa uspokojím a som potešený.“
Veľmi som sa povzbudil na ťažko chorom a potom zaraz som poslal milosrdnú sestru opatrovať ho. Po dvoch týždňoch zas som sa k nemu vrátil, ale nábožný trpiteľ sa už bol presťahoval do lepšieho života. Keď som sa opýtal, ako zomrel, odpovedali mi: „Keď sa mu už koniec približoval, zvolal: „Moja posteľ je posypaná peknými modrými kvetmi a hľa, prichodí milosrdná Matka Božia, aby ma odviedla“. Potom skonal s milým úsmevom na tvári.
Ktože by si tu nevzdychol: „Ej však si prešťastný, keby som len i ja mohol tak krásne umrieť ako ty!“[2]
Zdroje:
[1]http://oravskalesna.fara.sk/index.php?option=com_content&view=category&id=39:uctakbozskemusrdcu&Itemid=77&layout=default
[2] https://modlitba.sk/?p=2481