Tento sviatok sa slávi 2. februára. Kedysi nazývaný ako sviatok Očisťovania Panny Márie, dnes ľudovo nazvaný aj Hromnice.
Zdrojom tohto sviatku je evanjelium sv. Lukáša (2, 22-39), kde sa píše: „Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „…všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi; a aby obetovali ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.“ Najskôr sa tu spomína očisťovanie Ježišovej Matky a potom obetovanie Ježiša v chráme. Podľa Mojžišovho zákona sa každá matka po pôrode pokladala za poškvrnenú, nečistú. Nesmela sa ukazovať na verejnosti. Keďže bola Panna Mária počatá bez hriechu a počala nadprirodzeným spôsobom, nemusela podstúpiť tento obrad očisťovania. Ona však v najväčšej pokore a poslušnosti voči zákonu podstúpila tento obrad. Jozef na nádvorí chrámu kúpil dve hrdličky alebo holubice. Vstúpili do chrámu, kde kňaz predniesol predpísané modlitby, celý obrad bol zakončený požehnaním, ktoré bolo symbolom čistoty.
Tak ako Mária chcela dodržať všetky predpisy o očisťovaní žien, aj Jozef chcel splniť všetky predpisy pre otcov prvorodeného. Hoci Jozef nebol skutočným otcom Ježiša, keďže jeho otec bol Nebeský Otec, predsa vykonával všetky otcovské práva. Jozef položil Ježiša kňazovi do rúk. Ten sa s ním obrátil k svätyni Najsvätejšieho a vyzdvihol ho k nebesiam. Tým bol obetovaný, a preto patril Bohu, od ktorého si ho Jozef musel vykúpiť piatimi šekelmi. Týchto päť šekelov sa muselo zaplatiť v chrámových peniazoch. Rímske, čiže štátne mince sa v chráme nesmeli používať, pretože tým by sa uznalo cisárovo panstvo nad Božím chrámom. Preto bolo na nádvorí mnoho peňazomencov, u ktorých si ľudia vymieňali rímske mince za chrámové. To sa však neobišlo bez podvodov, preto ich Spasiteľ neskoršie vyhnal z chrámu. Keď kňaz prevzal peniaze, vrátil sväté dieťa šťastnému Jozefovi, ktorý ho zasa odovzdal Márii. Tým bol obrad skončený.
V chráme k nim prišiel aj Simeon, o ktorom evanjelista Lukáš píše: „V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu““ (Lk 2,25-32). Na pamiatku slov starca Simeona, že Ježiš je „svetlo na osvietenie pohanov“, v tento deň sa požehnávajú voskové sviece, ktoré sa volajú „hromničné“, pretože nábožní ľudia ich zapaľovali v čase hromobitia a pri nich prosili Pána Boha o odvrátenie nebezpečenstva.
Donedávna, do Druhého vatikánskeho koncilu, sa tento sviatok slávil ako mariánsky sviatok, lebo sa vyzdvihovala prvá časť evanjelia sv. Lukáša: Očisťovanie Panny Márie. Podľa novej liturgickej úpravy sviatkov sa daný sviatok zaradil medzi sviatky Pána, ako sa pôvodne slávil pred pápežom Sergiom I. (687-701), ktorý ho zaradil medzi mariánske sviatky. Kladie sa totiž väčší dôraz na druhú časť z evanjelia sv. Lukáša: na obetovanie Ježiša v chráme. Preto aj pomenovanie dnešného sviatku už nie je Očisťovanie Panny Márie, ale Obetovanie Pána. Podľa dnešného chápania táto udalosť patrí skôr do životopisu Pána Ježiša ako Panny Márie. Na východe sa však aj naďalej slávi ako sviatok Panny Márie.
Zdroj:
http://www.zivotopisysvatych.sk/obetovanie-pana/