Veľká noc je pre kresťanov najväčším sviatkom. Aj keď sa zdá, že pre mnohých to sú skôr Vianoce, predsa to najhlbšie tajomstvo viery sa pripomína a sprítomňuje práve na Veľkú noc. Dôležité je vrátiť sa k podstate a pravému významu slávenia Veľkej noci. Kristovo utrpenie a zmŕtvychvstanie je cesta, ktorou nás nebeský Otec opäť dvíha k sebe, k novému a večnému životu.
Veľkej noci predchádza štyridsaťdňový pôst. Jeho súčasťou je šesť nedieľ – poslednou je Kvetná nedeľa - Palmová, pretože Ježišovi pri príchode do Jeruzalema mávali nadšené zástupy palmovými ratolesťami a oslavovali ho ako Mesiáša – osloboditeľa židovského národa. U nás palmy nahradili rozkvitnuté vŕbové halúzky. Na Kvetnú nedeľu sa bahniatka v kostoloch svätili, ľudia ich zastokli na poliach do zeme na ochranu pred krupobitím a doma za obrazy, aby chránili domy pred bleskom. Touto nedeľou sa započína tzv. Veľký týždeň, najvýznamnejšie dni kresťanov, ktorými si pripomíname vstup Ježiša do Jeruzalema, jeho posledné dni, smrť a napokon jeho zmŕtvychvstanie.
ZELENÝ ŠTVRTOK
V tento deň si pripomíname ustanovenie sviatosti kňazstva a Eucharistie pri poslednej večeri. Počas nej Ježiš premenil chlieb na svoje telo a víno na svoju krv. Podľa ľudovej tradície je ráno dobré skoro vstať a umyť sa rosou. Vraj sa zabráni lišajom a iným kožným chorobám. V ten deň naposledy zaznejú zvony, ktoré potom zmĺknu až do Bielej soboty. Namiesto zvonenia sa až do Vzkriesenia ozývajú ráno, na obed a večer rôzne rapkáče a klopačky.
VEĽKÝ PIATOK
Veľký piatok je v katolíckej liturgii dňom smútku. Cirkev prežíva umučenie a smrť Spasiteľa. Ježiš nesúc svoj kríž bol vyvedený von na miesto zvané Lebka, hebrejsky Golgota, kde bol ukrižovaný. Dôkazom účasti na utrpení Ježiša Krista je prísny pôst, ktorý veriaceho očisťoval svojou nepatrnou čiastkou na utrpení Spasiteľa. Aby mal Ježiš v hrobe pokoj, nesmelo sa hýbať s pôdou, pracovať na poli ani v záhrade. Tiež sa podľa ľudovej tradície neprala bielizeň. Gazdiné si dávali pozor, aby nepožičiavali nič z domácnosti, pretože požičanými vecami sa vraj dalo čarovať.
BIELA SOBOTA
V tento deň sa nekonajú až do polnoci nijaké bohoslužby. Telo Ježiša ležalo zabalené v bielej plachte v hrobe, ale jeho duša išla k spravodlivým zosnulým zvestovať, že sú vykúpení. Ľudia čakajú na jeho vzkriesenie a podľa tradície bolo v domácnosti zvykom uhasiť všetky ohniská. Oheň vzbĺkol v kostoloch až o polnoci zo soboty na nedeľu, keď sa vlastne začínajú sviatky, oslava vzkriesenia a života. Noc Bielej soboty sa nazýva aj Veľká, odkiaľ pochádza aj názov sviatku vzkriesenia Pána – Veľká noc. Dospelí a deti sa však už tešili na vyvrcholenie celého sviatku vzkriesenia.
VEĽKONOČNÁ NEDEĽA
Týmto dňom sa začína veľkonočné obdobie, ktoré trvá až do Turíc a v ňom si pripomíname posledné dni pozemského života Ježiša Krista. V tento deň sa svätili barančeky a bochníky, ale aj vajcia, chlieb a víno. Aj počas najtuhších normalizačných sedemdesiatych rokov na dedinách, ale aj v mestách najmä na východnom Slovensku boli pred kostolmi naukladané dlhé aleje košíkov so sviatočnými dobrotami, ktoré na záver bohoslužby slávnostne posvätil kňaz. Podľa tradície každý, kto prišiel do domácnosti, dostal kus sväteného chleba a popoludní sa farbili kraslice.
VEĽKONOČNÝ PONDELOK
Neviažu sa k nemu nijaké liturgické úkony. Z hľadiska ľudovej tradície je to však najvýznamnejší deň veľkonočných sviatkov. Neodmysliteľne k nemu patrí šibačka a polievačka, pričom sa na Slovensku región od regiónu líši preferencia šibania či polievania. Najčastejšie sa šibe korbáčmi z vŕbového prútia, ktoré je symbolom jarnej prírody. Ich dotyk omladzuje, prináša silu a krásu. Rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou. Radosti veľkonočných sviatkov sa obyčajne končili tanečnou zábavou. Po dlhom pôstnom čase tak opäť znela hudba.
Zdroje:
https://www.nitrianskepravno.sk/zamyslenie-tajomstvo-velkej-noci-clanok/mid/330970/.html