Cirkevný vývoj v obci Oravské Veselé
Obec Oravské Veselé od svojho založenia v roku 1629 cirkevne patrila do námestovskej evanjelickej farnosti, lebo protestantizmus šírili na Orave hradní páni od roku 1520. Začiatkom októbra 1653 počas vizitácie rozhodol evanjelický superintendent zriadiť faru vo Veselom pre obce Mútne, Sihelné, Krušetnicu, Lomnú a Zákamenné. Prvý drevený kostol bol dokončený v roku 1656 a zasvätili ho svätej Alžbete. Dva roky slúžil katolíkom, ale dňa 28. októbra 1658 ho vysvätil evanjelický superintendent Joachim Kalinka. V pohnutých rokoch reformácie a protireformácie bol kostol striedavo v rukách katolíkov a evanjelikov. V roku 1659 bolo v obci 817 obyvateľov, z toho 578 katolíkov a 239 evanjelikov.
Kostol sv. Alžbety vo Veselom navštevovali od roku 1688 každú štvrtú nedeľu farári z Námestova a od roku 1706 z Rabčíc a slúžili omše. Prvým kňazom bol Albert Jurčák z Námestova (1688), nasledoval Ján Hribovký (1710), Michal Vahaj (1712), Jozef Kuchtík (1719), Martin Filovič (1722), Juraj Morvaj (1726), Adalbert Zubrický (1731), a Mikuláš Závadský (1762).
V roku 1690 postavili obyvatelia Veselého pri kostole vežu – zvonicu a vysvätil ju nitriansky arcidiakon Imrich Pongrácz. Pri tejto príležitosti žiadali zriadiť faru a trvale obsadiť miesto kňaza v obci. V roku 1700 začali zbierku na organ. Každá gazdovská usadlosť darovala 2 toliare, Šoltýske. Prispel aj Ostrihonský arcibiskup Kolonič a Oravské panstvo. V roku 1715 navštívil Veselé a vysvätil nový organ ostrihonský vikár. V rokoch 1764 – 1769 pôsobil vo Veselom Jakub Kronner. Nebol spokojný, lebo osamotenú faru každoročne ohrozovali zbojníci, ktorí lúpežili po okolí. Odišiel do Dubovej a na jeho miesto nastúpil Ondrej Kružlic, rodák z Trstenej, odchovanec Pázmánea. V obci bol krátko, lebo sa horlivo staral o chorých na mor, nakazil sa a zomrel dňa 19. marca 1770. Nasledujúcich trinásť rokov pôsobil vo Veselom František Xaver Keczer de Lipócz, potom dva mesiace Semridus Sinkovič a v rokoch 1783 – 1787, Michal Kraus zo Spišského Podhradia. Františkán Avicenus Ertell pôsobil v rokoch 1787 – 1789, Martin Revický v rokoch 1789 – 1803 a Matej Hadaňká v rokoch 1803 – 1831. Za jeho pôsobenia začali stavať murovaný kostol. Stavba trvala desať rokov do roku 1815. Zo starého kostola preniesli tri oltáre, maľby obnovil Tomáš Nanke, organ opravil Anton Černý z Frídku, rezbár Tomášk z Mútneho vytvoril oltár sv. Kríža, kríže, kanceľ, spovedelnicu, sochy sv. Petra a Pavla, rezbár Lašák z Novote sošku Jána Nepomuckého, Max Račkaj sošky Ježiša a Magdalény a maliar Tygnowský zo Žywca krstiteľnicu.
Dňa 13. septembra 1815 navštívil faru aj nový kostol vo Veselom biskup Ján Pyrker.
Do farnosti vo Veselom patrili do roku 1781 obce Mútne a Beňadovo. Napríklad v roku 1786 mala farnosť 3713 duší, z toho Veselé 2055, Mútne 1390 a Beňadovo 208.
V nasledujúcom období vo Veselom pôsobil Barnabáš Zelinka (1831), Mikuláš Kromka (1831-1850), Ján Schidala (1880), Vendelín Lokčanský (1850-1857), Ján Vajaček (1857), Jozef Hutyra (1858), Ján Bajaček st. (1858-1901), Matej Zemen (1901-1920), Ján Gaľas (1920-1921), Viktor Kubašek (1922-1937) a od novembra 1937 Jozef Mikuška.
Z Veselého pochádzalo viacej kňazov – Nicolaus Kromka, Štefan Zajak, Ján Janoviak, Jozef Gočal, Ján Maslančík, Anton Šimurda, Serafín Kavoň, Ignác Šurín. V júni 1934 a 1940 navštívil obce spišský biskup Ján Vojtaššák pri príležitosti konania birmovky. Z Oravského Veselého pochádzajú rehoľné sestry: Júlia Baleková, Mária Ganobčíková, Júlia Kureková, Margita Kureková, Margita Obecajčíková, Kristína Pavľáková, Marta Uričáková, Paulína Franeková, Mária Kavoňová, Daniela Kozoňová, Jana Pisarčíková, Františka Pňačková, Kristína Pňačková, Terézia Kavoňová, Mária Kavoňová.
V roku 1956 sa začalo s prestavbou farskej budovy. Prác sa zúčastňovali všetci občania z obce. Prestavba bola dokončená v roku 1958. Správcom Farského úradu v Oravskom Veselom bol v tomto období Kornel Brtko. V novembri 1958 prišiel do obce vdp. Alojz Šimičák. Od roku 1962 bol správcom farnosti vdp. Alojz Pirožek. V roku 1964 pokračoval v opravách kostola. Bol opravený krov a vymenená krytina svätyne. Plechom bola pokrytá aj vežička. V celej svätyni bola položená nová dlažba. V roku 1968 sa začala slúžiť svätá omša tvárou k ľudu. V roku 1969 bolo najväčšou udalosťou vo farnosti udeľovanie sviatosti birmovania (posledná birmovka sa konala v roku 1948).
V roku 1988 sa v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu rozhodol ukončiť službu v Oravskom Veselom dôstojný pán Alojz Pirožek, rodák z Jablonky. Na jeho miesto nastúpil 5. 12. 1988 Mgr. Ladislav Drengubjak, pochádzajúci zo Zázrivej. Predtým pôsobil v Kežmarku. V roku 1989 sa zhotovili nové schody na chór. V roku 1990 sa vymenili okná v lodi kostola, pod chórom a za chórom a v tom istom roku sa prikročilo k prestavbe hlavného vchodu. V roku 1991 sa po predchádzajúcich viacročných prípravách prikročilo k elektrifikácii zvonov. V tom istom roku sa na veži vymenili okenice, predtým boli drevené. 29. 10. 1995 bola práca našich veriacich požehnaná tým, že v tento deň konsekroval náš chrám ThDr. Mons. František Tondra. V dňoch 12.-20. 10. 1996 sa konali misie, ktoré organizovali pátri redemptoristi z Podolínca. V roku 1997 bola vymenená dlažba za novú a po celej ploche bolo položené nové podlahové kúrenie. Boli vymenené aj lavice. 30. 06. 2005 bol Mgr. Ladislav Drengubjak preložený na iné pôsobisko, do Liptovských Sliačov. Na jeho miesto prišiel z Ľubice pri Kežmarku Mgr. Matej Raduch. Rekonštrukciu si vyžiadala aj maľba na strope a spolu s ňou aj obnova sôch a obrazov.